Vysokoškolský pedagóg, učí slovenčinu a filozofiu, má rád knihy, filmy, divadlo, hudbu, Barbru Streisandovú, študentov, jedlo, sedenie na námestí, chodenie po hrádzi okolo vodného diela i svoju manželku. Keď je pekne, leží na záhrade a číta si, keď je škaredo, leží v posteli s rovnakým zámerom. Je členom Slovenskej debatnej asociácie a vo sfére debatných duelov má rozhodcovskú akreditáciu prvého i druhého stupňa. Tanító znamená po maďarsky učiteľ.

(*1973) – básnik, teoretik umenia a kurátor. Je autorom troch básnických zbierok. Debutoval v roku 2005 zbierkou Obrázky z raja (Artis Omnis, 2005), za ktorú získal 2. miesto v ankete Knižnej revue – Kniha roka v kategórii Debut roka. O rok na to mu v tom istom vydavateľstve vyšla zbierka Vínny duet. Zbierka pod názvom Ab imo pectore (Z hĺbky srdca – Vyd.SSS, 2008) pokračuje v trende, v ktorom sa Urban profiluje ako tvorca impresívnej lyriky. V súčasnosti sa venuje aj písaniu prózy.

Vladimír Sorokin (1955) patrí spolu s Viktorom Jerofejevom, Borisom Akuninom a Ľudmilou Ulickou k hlavným predstaviteľom súčasnej ruskej prózy. Na literárnu scénu vstúpil v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. V konceptuálnych románoch z tej doby pracoval s kultúrnymi, sociálnymi a politickými reáliami, ktoré boli vo vedomí spoločnosti zautomatizované. Sorokin stereotypy ruskej každodennosti vytrhol z ich kontextu a vystupňoval do absurdných rozmerov. Svetovú slávu mu priniesli romány Tridsiata Marinina láska (1995), Teplá Slanina (1999), Srdcia štyroch (2001) a Ľad (2002).

(1958, Žilina). Po maturite študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol vystavený tlaku zo strany totalitných policajných orgánov. Odmietnutie spolupráce s ŠtB ho stálo vylúčenie z fakulty. Vstúpil tajne do rehole kapucínov, kde pokračoval v skrytosti v štúdiu teológie a zároveň sa podieľal na rôznych aktivitách vtedajšej Podzemnej cirkvi, hlavne pašovaní náboženskej literatúry cez hory z Poľska. Po niekoľkých rokoch napätia a neustálej kontroly ŠtB ilegálne opustil socialistické Československo a štúdia teológie oficiálne ukončil v Ríme. Ako kňaz potom pôsobil vo Viedni, kde sa venoval nielen pastorácii rakúskych veriacich, ale i ako duchovný českých a slovenských emigrantov.

Po niekoľkých rokoch opustil kňazstvo, oženil sa a dnes pracuje ako operátor lineárneho urýchľovača na jednej z viedenských onkologických kliník. In pectore, v srdci, zostal kňazom a pastoračnej práci sa venuje naďalej netradičným spôsobom. V kontakte s pacientmi kladie dôraz na etikoterapiu, ktorá sa stala zmyslom jeho pôsobenia. Je členom nemecko-rakúskej organizácie Priester ohne Amt (Kňazi bez úradu) ako i členom kritického hnutia uprostred cirkvi – Wir sind Kirche – I my sme cirkev.

Má za sebou niekoľko fotografických výstav, publikuje v Čechách i na Slovensku. Prekladá z taliančiny, nemčiny, angličtiny. Je autorom kníh Myšlienky počas ožarovacej terapie (2005), Aina Hemolele – Svätá zem Molokai (2006), Otec malomocných a Molokai (2007), O pozoruhodných okolnostiach vzniku koledy Tichá noc (2008), Sila lásky (2010).

Peter Žaloudek na ŽLF: v piatok 8.10.2010 o 16.00 hod v Nadácii POLIS v programe „Odkrývanie slov a obrazov s Markom Orkom Váchom a Petrom Žaloudkom“.

(*1980) Po štúdiu na UKF v Nitre a na UMB v Banskej Bystrici pôsobí ako stredoškolský učiteľ slovenčiny a dejepisu. Je členom literárneho klubu Silans pri Regionálnom kultúrnom stredisku v Žiline. Jeho texty sa objavili v zborníkoch Brak a Brak sa vracia, ktoré vyšli v rámci Žilinského literárneho festivalu. Publikoval aj v tlači, zúčastnil sa viacerých celoslovenských literárnych súťaží a svoju tvorbu prezentoval na rôznych literárnych podujatiach. V roku 2008 mu vo vydavateľstve Artis Omnis vyšiel prozaický debut Tieň na úteku, ktorý je zbierkou jedenástich poviedok a krátkych próz.